Zľava pre registrovaných zákazníkov až 10 %
Heureka: 97 % ľudí nás odporúča
Európsky parlament schválil zákaz jednorazového plastového riadu. Smernicu ešte musia prijať členské štáty, vyzerá to ale, že v roku 2021 skončia slamky, príbory a ďalší plastový riad na smetisku dejín.
Už teraz sa na nás obracajú firmy, ktoré idú zákazu naproti a chcú riad nahradiť ihneď. Pokiaľ ste jednou z nich alebo sa vás zákaz dotkne, MÁME DOBRÉ SPRÁVY: Už teraz sme rozšírili ponuku ekologických obalov o rozložiteľný riad.
„Takže hovoríte, že stačí plastový tanier nahradiť rozložiteľným?“
Také jednoduché to nie je. Jeden príklad za všetky: pokiaľ kelímok z kukurice vyhodíte do žltého kontajnera na plasty, recyklačnej linke koledujete na pekné problémy a v najhoršom prípade znemožníte recykláciu plastov úplne.
Zhromaždili sme preto najčastejšie otázky na ekologický riad, ktoré by ste pred nákupom mohli chcieť poznať:
Najčastejšie zo zvyškov cukrovej trstiny alebo z rastlinných škrobov získaných z kukurice, zemiakov či sóje. Menej často sa používajú bambusové listy, steblá pšenice, drevo a papier.
Pokiaľ máte dojem, že "jednorazové" a "ekologické" spolu nejde dokopy, tak vám rozumieme. Zlaté pravidlo šetrnosti je: čím viackrát obal použijete, tým šetrnejší k prírode nakoniec bude. Spravidla je totiž najnáročnejšie produkt vyrobiť.
Vieme ale, že pre niektoré prevádzky a spoločenské akcie nie je životaschopná voľba a rozložiteľný jednorazový riad je pre nich druhou najlepšou voľbou. Preto si nemyslíme, že "ekologický jednorazový riad" je protirečenie.
Výhodou rozložiteľných plastov je, že sa vyrábajú z obnoviteľných materiálov, ktoré sa nemôžu vyčerpať ako ropa. V niektorých prípadoch (cukrová trstina), sú základnou surovinou dokonca zvyšky z výroby, ktoré by sa inak spálili. Takto dostávajú druhý život.
Druhou výhodou je 100% rozložiteľnosť – zatiaľ čo PET fľaša bude v lese ležať ešte 100 rokov, kelímok z kukurice len ťažko. A ak sa oň dobre postaráte, môže sa v komposte rozložiť už do dvoch mesiacov!
Ako každý začínajúci produkt je aj ekologický riad drahší než plastový – výroba sa ešte len rozbieha a testuje, dodávateľov surovín je málo, infraštruktúra sa nestihla rozvinúť tak, ako ropný priemysel za svoju 150 ročnú históriu.
Práve preto sme sa rozhodli ekologický riad ponúkať. Veríme, že si nájde svojich zákazníkov už teraz a čím populárnejší a žiadanejší bude, tým skôr môžeme žiadať u výrobcov nižšie ceny. Karty zrejme obráti aj chystaný zákaz jednorazových plastov.
Pre dnešných priekopníkov je navyše dobrou správou, že podľa prieskumu Grapentine Company je 59 % opýtaných ochotných za kompostovateľné obaly zaplatiť viac.
Vyberajte produkty od overených dodávateľov, ktorí dokážu preukázať pôvod produktov a môžu doložiť uznávané certifikáty. My napríklad ponúkame výrobky zavedenej americkej značky Eco-products, ktorí gastro obaly vyrábajú už 29 rokov.
Prečo práve oni? Máme ich blízko. Jednu z pobočiek majú v Brne, takže výrobky nemusíme dovážať zďaleka. Už tak absolvovali hodný kus cesty.
Ďalšie zavedené značky ekologického riadu sú Vegware alebo rad ecoecho od Duni. Naopak vyhnúť by ste sa mali výrobkom z Číny. Ich pôvod je nejasný.
U nás kúpite ekologický riad, ktorý má uznávaný európsky certifikát kompostovateľnosti EN 13432 a americký ASTM 6868.
Bagassa je odpadový materiál, ktorý zostal po výrobe cukrovej trstiny. Ide o ukážkový príklad upcyklácie – čiže keď z niečoho, čo bolo predtým odpad, vyrobíte užitočnú vec. Bagassa je nepriesvitná, spravidla béžová až biela a príjemná na dotyk.
Bagassa sa vyrába z cukrovej trstiny (Saccharum officinarum) – viacročnej mohutnej trávy, ktorá je nenáročná a rastie bez prihnojovania a zavlažovania. Jediné, čo vyžaduje, je teplota nad 30 °C, takže ju stretnete len v tropických oblastiach.
Cukrová trstina sa pestuje vďaka vysokému 20% obsahu cukru. Ako z nej vznikne bagassa? Cukrovary zo zozbieraných stebiel trstiny vylisujú šťavu, z ktorej vyrobia cukor. To, čo zostane, je bagassa. Predtým sa pálila ako odpad, než sa objavila príležitosť vyrábať z nej niečo užitočné.
Bagassa sa potom mechanicky drví, čistí vodou a nakoniec lisuje do plátov podobne ako ručne vyrábaný papier. Z plátov sa potom lisujú rôzne gastro obaly a jednorazové riady.
Vľavo zozbieraná cukrová trstina, uprostred bagassa a vpravo konečný produkt.
Takmer čokoľvek, čo má byť nepriehľadné a musí vydržať teplo – napríklad menuboxy alebo bio taniere.
Áno, bagassa je odolná voči teplu podobne ako papier. Extrémne horúce jedlá síce môžu spôsobiť, že materiál stratí pevnosť, napriek tomu je to jeden z najlepších materiálov, ktorý zvládne vysoké teploty. Maximálna teplota nie je uvedená.
Nie, bagassu môžete krátko ohrievať len v mikrovlnke. Teploty v rúre sú príliš vysoké a trvajú dlho – jedlo preto premiestnite do nádoby vhodnej do rúry.
Áno, obaly z cukrovej trstiny môžete ukladať do chladničky a mrazničky. Odporúčame to len na krátku dobu približne 24 hodín. Pri dlhodobom uskladnení môže materiál strácať svoju silu, pretože začne nasávať vlhkosť.
Krátkodobo áno, ale po približne 12-24 hodinách (záleží na type jedla) začne materiál nasakovať vlhkosť a mäknúť.
Nie, bagassa sa dá iba kompostovať. Prírodný cyklus sa preto uzavrie tým, že sa materiál rozloží a vráti pôde to, čo si z nej vzal.
Výrobky z cukrovej trstiny sú plne kompostovateľné v priemyselných kompostárňach za zhruba 45-60 dní – záleží na teplote a vlhkosti, v ktorých rozklad prebieha.
Ak by ste bagassu kompostovali doma, zahrnuli ju len hlinou alebo voľne pohodili v prírode, bude rozklad prebiehať pomalšie – počas mesiacov až rokov. Dobrou správou je, že bagassa neobsahuje toxické látky, ktoré by sa pri rozklade dostávali do pôdy.
Nie, neodporúčame bagassu na domáce kompostovanie. Naše výrobky sú certiifkované len pre priemyselné kompostárne.
Cukrová trstina sa najrýchlejšie rozkladá, keď sa dostane do vlhkého, teplého a prevzdušneného prostredia, kde je veľa pôdnych baktérií. Tam je jej najlepšie. A len priemyselné kompostárne dnes dokážu také podmienky zabezpečiť.
Bagassa správne patrí do hnedého kontajnera na bioodpad, pretože jedine tak sa dostane do priemyselnej kompostárne. Pokiaľ ho nemáte poruke, neurobíte zle, keď ho vyhodíte aspoň do zmiešaného odpadu.
Nie, aj keď vám bagassa môže papier pripomínať, nemala by skončiť v modrom kontajneri na papier. Najlepšie je vyhodiť ju do hnedého kontajnera na bioodpad.
PLA (resp. kyselina polymliečna - polylactic acid) je bioplast, ktorý sa vyrába z rastlín. Je to až neuveriteľné, ale keď ho držíte v rukách, od bežného plastu z ropy by ste ho najskôr ani nespoznali – je priehľadný, pružný a ohybný, odolný.
Oproti plastom z ropy má tri zásadné výhody:
Nebudeme vás zaťažovať chemickými vzorcami, takže to zjednodušíme: Aby sa kukuričný škrob zmenil na bioplast PLA, vystaví sa najskôr vysokej teplote, ktorá z neho odlúči glokózu. Glokóza sa potom fermentuje na mliečnu kyselinu, ktorá sa zbiera a polymeruje do podoby polymliečnej kyseliny – PLA.
Znie vám to náročne? Máte pravdu. Stále je ale jeho výroba energeticky o 65 % menej náročná než keby sa robil z ropy.
Takmer všetko, čo má byť priehľadné a nebude sa vystavovať vysokým teplotám. U nás nájdete napríklad šalátové misky a veká, kelímky na polievku a kelímky na kávu alebo slamky.
Nie, mikrovlnami sa PLA môže skrútiť, začať presakovať alebo dokonca začať horieť. Uvádza sa, že odolá teplote maximálne 45 °C. Vylepšená verzia materiálu nazvaná CPLA, z ktorej sú napríklad bio príbory, vydrží ďaleko viac – 93 °C. Ani tie ale do mikrovlnky nedávajte.
Nie, PLA nie je určené pre rúry. Uvádza sa, že PLA odolá teplote maximálne 45 °C.
Áno, ale ... PLA odolá teplote -20 °C alebo dokonca -25 °C. Pri takej nízkej teplote ale začne krehnúť a mohol by ľahko prasknúť. Do mrazničky ho preto dávajte s opatrnosťou, naopak do chladničky bez starostí – tú znáša skvele.
Áno. Dva týždne sme v tégliku na kávu mali vodu a sledovali, čo sa stane. Po týždni akurát začala zľahka presakovať voda v spojoch na dne téglika.
Nie, bioplast PLA sa dá iba kompostovať. Prírodný cyklus sa preto uzavrie tým, že sa materiál rozloží a vráti do pôdy to, čo si z nej vzal.
Testy a certifikáty preukázali rozklad zhruba za 45-90 dní. Najrýchlejšie sa PLA rozkladá, keď sa dostane do vlhkého, teplého, prevzdušneného prostredia s množstvom pôdnych baktérií a húb. Takéto prostredie dnes dokážu spoľahlivo zabezpečiť len priemyselné kompostárne.
Ak by ste PLA kompostovali doma, zahrnuli ho iba hlinou alebo voľne pohodili v prírode, bude rozklad prebiehať pomalšie – počas mesiacov až rokov.
Nie, neodporúčame PLA na domáce kompostovanie. Nerozloží sa totiž tak ľahko a rýchlo ako v priemyselnej kompostárni, pretože v domácich kompostéroch nebýva dostatok tepla. To však neznamená, že sa PLA nikdy nerozloží. Rozklad však bude trvať o poznanie dlhšie.
Skontrolujte tzv. recyklačnú značku ♻. Nájdete ju spravidla na dne produktu a skladá sa z čísla a skratky:
PLA by ste správne mali vyhodiť do hnedého kontajnera na bioodpad, pretože jedine tak sa dostane do priemyselnej kompostárne. Bohužiaľ v Slovenskej republike môžu mať kompostárne s PLA produktami problém a pletú si ich s plastom. Zle preto neurobíte, keď PLA vyhodíte aspoň do zmesového odpadu.
Veríme, že tento problém sa čoskoro vyrieši.
Nie je, PLA produkty sú bezpečné pre ľudí trpiacich alergiou na kukuricu. Kukuričný alergén sa totiž počas výroby ničí.
Pokiaľ chcete, aby si vaši zákazníci mohli zjesť alebo odniesť jedlo s čistým svedomím, máte dnes z čoho vyberať. Niektorý biomateriál je dobrý na teplé jedlá (bagassa), iný na studené (PLA). Výroba niektorých je skvelou inováciou (bagassa), výroba iných je stále celkom náročná (PLA), ale ropu aj tak prekonáva.
Nech už nakoniec vyberiete akýkoľvek materiál, všetky by mali skončiť na mieste, pre ktorý boli vyrobené: v priemyselnej kompostárni, ktorá sa postará o ukončenie životného cyklu.
Aké z toho plynie ponaučenie?
Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Napíšte nám o nej. Radi zoznam doplníme. Pomôžete tak všetkým budúcim hľadačom odpovedí. Ďakujeme.